Všetko, čo potrebujete vedieť o mulčovacích materiáloch
O mulčovaní sa v ostatných rokoch veľa hovorí i píše. Je to užitočná činnosť? Potrebujeme mulčovanie pre krásu a vitalitu záhrady? A čo to mulčovanie vlastne je?
Výraz „mulčovanie“ by sa v jednoduchosti dal nahradiť termínom nastielanie. Je to pokladanie rôznych druhov materiálov na povrch pôdy. Účelom mulčovania je predovšetkým obmedzenie rastu burín, spomalenie odparovania vody z pôdy a dosiahnutie estetických efektov pri zakladaní a údržbe záhonov. Mulčovanie je stará technika, ktorú používali už naši predkovia najmä pri pestovaní úžitkových rastlín.
Dve cesty, jeden cieľ
Pre mulčovanie sa používajú rôzne druhy materiálov, podľa pôvodu sa rozdeľujú do dvoch veľkých skupín.
- Organické materiály
- Anorganické hmoty
V tradičnom poľnohospodárstve sa pre mulčovanie používali organické materiály, najmä slama, seno, pokosená tráva, niekedy piliny. Súčasné záhradníctvo využíva najmä drvenú kôru ihličnatých stromov, občas drevené štiepky a vzácne aj piliny z niektorých druhov dreva.
V súkromných záhradách, obvykle na malých plochách, sa vzácne môžeme stretnúť aj s netradičnými materiálmi, ako sú kôstky broskýň, či škrupiny z vylúpaných orechov.
Do skupiny anorganických materiálov patria rôzne štrky, kamenné drviny, plastové textílie, piesky a vzácne aj trochu extravagantné, umelé hmoty.
Prečo mulčovať?
Mulčovanie vo všeobecnosti ovplyvňuje život rastlín, pôdny život i život ľudí – užívateľov záhradného priestoru. Jeho najviditeľnejšia vlastnosť je vizuálne pôsobenie pre vnímanie záhrady. Dôležitý je i jeho praktický dopad na všetky živé zložky záhrady – i na tie, ktoré patria viac do mikroskopického sveta. Bez preháňania – mulčovanie vie byť dobrým sluhom, i zlým pánom.
Pri rozhodovaní o forme mulčovania treba brať do úvahy oveľa viac aspektov, než aká bude jeho estetika. Než sa rozhodneme, aký mulč uprednostniť, mali by sme si zodpovedať základné praktické otázky – ako napríklad:
- Nezmení mulč chemizmus pôdy?
- Nepodporí mulč rozvoj škodcov?
- Nebude mulč príliš ťažký pre korene rastlín?
Rastliny sú živé organizmy, ktoré reagujú na rôzne podnety prichádzajúce zvonka. Každý druh mulčovacieho materiálu má moc ovplyvňovať život rastlín. U organických materiálov je to zrejmé – postupným rozkladom dochádza k chemickým i fyzikálnym zmenám v pôde. Anorganické mulče môžu ovplyvňovať štruktúru pôdy i jej ostatné fyzikálne vlastnosti – tepelný režim, vodozádržnosť, obsah vzduchu v koreňovom priestore rastlín.
Sú to viac dobré, či zlé správy? Na to nie je jednoznačná odpoveď – vždy záleží na prístupe a správnom vyhodnotení všetkých súvislostí. Napríklad v prípade organického mulču dochádza k významnému obohateniu pôdy o humusovú zložku. Rozpad organickej hmoty v pôde ale znamená výrazné odčerpanie dusíku – žiadna katastrofa, keď to vieme – ľahko chýbajúci dusík doplníme.
Druhy mulčovacích materiálov
Pozrite si ako sa delia mulčovacie materiály s prelinkom na e-shop.
Anorganické mulče
Organické mulče
Prirodzené
- Smreková kôra, prípadne mulčovacia kôra (zmes z rôznych ihličnatých stromov)
- Píniová kôra
- Rašelina
- Kompost
- Slama, pokosená tráva, seno
Priemyselne spracované
Ako vybrať správny mulč?
Zrejme by sa zdalo prirodzené vyberať mulč hlavne podľa estetických zásad, prípadne podľa ceny či dostupnosti. Je to ale trošku zradné, na mulč rastliny priamo či nepriamo reagujú a dávajú tak svojmu majiteľovi jasne najavo, „čo si o tom myslia“.
Chyby pri voľbe správneho mulčovacieho materiálu sú časté a opakujú sa. Pri voľbe mulčovacieho materiálu by okrem estetického hľadiska by mali hlavnú úlohu hrať znalosti o podmienkach na prirodzených stanovištiach jednotlivých druhov.
Byliny ako šalvia, oregáno, levanduľa či rozmarín – ocenia skôr suché a teplé stanovište, ku ktorému logicky náleží kamenný podklad evokovaný štrkom, kamenivom, lávou či pemzou. Tento typ mulču na svojom povrchu akumuluje teplo, a veľmi výrazne podporuje odtekanie vody z oblasti koreňového krčku. To je zásadné napríklad pre stredomorské rastliny, ktoré by inak mohli trpieť, a to najmä v zimnom období.
Naopak druhom, ktoré rastú vo vlhkých lesoch s oceánskymi mikroklimatickými podmienkami kamenný mulč viac ublíži, ako pomôže. Ázijským javorom, papradiam, bukom či hortenziám zo všetkého najviac vyhovujú rôzne druhy mulčovacích kôr či kompost. Kompost patrí k najstarším materiálom, ktorý používali už záhradníci minulých generácií vždy, keď chceli jedným úkonom spojiť estetické pôsobenie a podporiť vitalitu rastlín. Kompost je dobrý i pre ruže, vyhovuje im vo všetkých ohľadoch, čo sa o iných materiáloch v prípade týchto rastlín nedá tvrdiť.
Textílie, plachty, rohože – áno či nie?
Používanie rôznych textilií, ktoré často tvoria medzivrstvu, akýsi predel medzi pôdou a vrstvou sypkého mulču, je stále veľmi populárne. Textílie vtrhli na náš trh a ani sa nestihli poriadne predstaviť, ich obľuba raketovo stúpla. Hlavným dôvodom ich použitia bola – a vlastne stále ešte je snaha výrazne potlačiť existenciu burín na záhone. Miestami to fungovalo dobre, ale spoľahnúť sa absolútne na textílie nie je možné.
V miestach, kde sa buriny prirodzene vo veľkom nevyskytujú, textílie túto časť svojho poslania plnia. Ale na okraji obcí, či pri novostavbách v blízkosti krajiny a polí, je to o dosť inak. V otvorenej krajine rastie veľa druhov rastlín na záhrade nežiaducich, ich semená často rozširuje vietor. Všade, kde je veľký tlak zaburinenia z okolia, textílie prinášajú úplne iný efekt, než sa od nich očakáva. Pokiaľ semená burín vyklíčia na povrchu geotextílie, mladé rastliny sa extrémne dobre držia povrchu a veľmi ťažko sa odstraňujú. Ostatné roky priniesli o geotextíliách (v súvislosti s mulčovaním) nové, nie príliš lichotivé poznatky. Najmä v ťažkých pôdach obmedzujú prístup vzduchu do pôdy a potlačujú pôdny mikrobiálny život, rastliny v ich blízkosti obvykle tak dobre neprospievajú, ako bez nich. Zistilo sa, že sú zdrojom znehodnotenia pôdy mikroplastami.
Zaujímavou alternatívou voči týmto materiálom sú nové rohože z juty a kokosových vlákien. Princíp ich fungovania je podobný, ale prírodné rohože sa javia ako účinnejšie a rozhodne prijateľnejšie pre životné prostredie. Za pomerne krátku dobu sa tieto rohože prirodzene rozpadajú a postupne obohacujú pôdu o organickú hmotu. Podobne sa používajú kartóny, či hrubý papier v metráži. Účinnosť papierových rohoží je v zrovnaní s ostatnými materiálmi kratšia.
Netradičné materiály
Z času na čas sa v záhradnej tvorbe pri potrebe mulčovania môžeme stretávať aj s menej bežnými materiálmi. Býva to napríklad v prípadoch úžitkových záhrad, kde sa mulčovaním snažíme okrem estetiky dosiahnuť aj určitých praktických benefitov, napríklad ochranu pred slimákmi a slizniakmi. Pre tento účel sa skúša a testuje využitie „odpadového“ materiálu získaného pri spracovaní kakaových bôbov. Ďalším materiálom prírodného pôvodu je ovčia vlna, ktorá môže byť použitá ako voľná, alebo spracovaná do tenkých pruhov. Je určená na ochranu proti burinám i slimákom. V čase vzniku tohto textu nemáme ešte dostatok skúseností s týmto materiálom, až čas ukáže či môže byť ovčia vlna perspektívnym pomocníkom pri práci v záhrade.
Aj medzi anorganickými hmotami sa nájdu zaujímavé materiály, ktoré občas možno v záhradách vidieť. Sú to napríklad farebné granuláty zo skla, ktoré sa (vzácne) používajú ako trošku extravagantný doplnok niektorých záhradných úprav.
Ako sa vyhnúť chybám pri mulčovaní?
Samotné mulčovanie býva obvykle jednoduchá práca, často najkrajšia, lebo ukončuje všetky predošlé procesy založenia záhonu. I tak sa pri tomto procese často chybuje. Niektoré omyly môžu viesť k znehodnoteniu celej výsadby.
Už pri výsadbe sa niekedy stáva, že sa mladé rastliny vsádzajú na pozemok, ktorý nie je dokonale odburinený. Hlavne časti koreňov vytrvalých agresívnych druhov vedia výrazne skomplikovať následnú údržbu. Nebezpečné sú púpavy, bodliaky, praslička, pupenec, pýr i iné druhy tráv. Tieto buriny zvládnu prerásť i vrstvou mulču a stať sa nepeknou súčasťou záhona. Pri mulčovaní treba dbať na správnu vrstvu mulčovacej hmoty. Stáva sa, že býva zbytočne vysoká.
Organické mulče
V prípade organických materiálov (kôra, drevené štiepky) tým dochádza pri rozklade k silnému odčerpaniu dusíka z pôdy, ktorý sa musí dodatočne do pôdy vracať primeraným hnojením. Vysoká vrstva mulču najmä v oblasti koreňového krčku spôsobuje hniloby a vznik chorôb koreňov vyplývajúcich z nedostatku vzduchu a trvalej vlhkosti.
Anorganické mulče
V prípade anorganických materiálov zbytočne vysoká vrstva mulčovacieho materiálu môže prinášať problémy najmä pri trvalkových výsadbách. Musíme mať na mysli, že v jarnom období musia trvalky (aj cibuľoviny) pri pučaní prerásť aj vrstvou mulču. Ak je príliš vysoká, stojí ich to veľké množstvo energie. Obvykle to zvládnu, ale oberie ich to o silu a vitalitu, čo sa prejavuje rôznymi problémami počas vegetácie. Tiež by sme si mali uvedomiť, že štrky a drvené kamenivo sú ťažké materiály. Iné je keď sa korene rastlín od samého začiatku života predierajú kamenitou pôdou a iné, keď sa zrazu pekná pôda jednorázovo zaťaží desiatkami kilogramov hmoty na štvorcovom metri. Žiaden z týchto omylov samostatne nemusí vysadené rastliny zničiť, ale svojim dielom môže prispieť tomu, že výsadba sa nebude vyvíjať tak dobre, ako by bolo žiaduce.
Vedeli ste?
V prípade drevín vždy dbajte na to, aby v oblasti koreňového krčku bola len minimálna vrstvička mulču, je to pre život rastliny veľmi podstatné.
Mulčovanie nie je cieľ, ale prostriedok ako ho dosiahnuť. Čerstvo zamulčované plochy vyzerajú úhľadne, ale neznamená to, že mulč musí byť takto krásny po celú dobu existencie záhona. Pokiaľ sa záhon „nezapojí“, má zmysel mulčovanie zopakovať a pridať novú, slabú vrstvu. Niekedy sa ale stáva, že od zákazníkov prichádzajú „reklamácie“, že mulč už nie je vidieť. To je situácia zrelá len na pousmiatie a gratuláciu za starostlivosť o záhon. Je to znamenie, že vysadeným sa rastlinám darí výborne a že mulč už svoje historické poslanie splnil.
